Keď som chodil na základnú školu, z času na čas som od starých rodičov alebo rodičov dostal trochu peňazí. Väčšinou to bolo na rôzne príležitosti typu narodeniny, Vianoce, hody alebo len tak. Tie peniaze som zbieral v jednej papierovej obálke a keď sa v nej nazbieralo približne 1.000 korún, mama mi ich vložila na vkladnú knižku.
Ani mi nenapadlo, že by som tie peniaze mal minúť na niečo, po čom túžim. Kľudne som ich mohol minúť na sladkosti alebo nejaké hračky, ale ani mi to nenapadlo. Vedel som, že raz tie peniaze budem potrebovať, lebo si budem kupovať nejaké bývanie a auto.
Úplne opačne uvažoval jeden z mojich kamarátov. Každú chvíľu si niečo kupoval – sladkosti, albumy s nálepkami a časopisy. A vždy minul všetky peniaze, ktoré mal.
Zaujímavé je, že ja aj môj kamarát sa podobne správame aj v dospelosti. Ja som naďalej trochu viac šetrný – sú veci, na ktoré rád míňam, ale popri tom si šetrím a investujem. Oproti tomu môj kamarát míňa všetko čo zarobí. Kupuje si rôzne veci, stravuje sa vždy v reštauráciách a rád chodí do barov. Hovorieva, že peniaze si predsa treba užiť.
Čo je teda lepšie – trošku sa obmedziť a šetriť si alebo míňať všetko a užívať si život?
Vaša voľba
Keď vám na účet pristane výplata, máte úplnú slobodnú voľbu v tom, na čo ju použijete. Samozrejme máte v rozpočte nejaké položky, ktoré zaplatiť musíte – napríklad dane, elektrinu, základné potraviny a podobne. Nad veľkou časťou vášho príjmu však pravdepodobne máte úplnú kontrolu. Ak zarábate napríklad priemernú alebu nadpriemernú mzdu, pravdepodobne viete slobodne rozhodovať o stovkách eur každý mesiac.
Niektorí ľudia si z výplaty neodložia nič. Alebo ak si aj niečo našetria, potom to minú na niečo väčšie a na investovanie nejako nezostáva nič. Nie je to preto, že by mali nízky príjem alebo že by sa ich mzdy nedalo vôbec odložiť ani euro. Ich pohľad je taký, že ak tvrdo pracujú, tak svoje ťažko zarobené peniaze si predsa chcú užiť.
Sktočná cena konzumu
Porovnajme si dva scenáre na príklade. Povedzme, že zarábate 1.000 eur v čistom, ale nedarí sa vám z nich ušetriť vôbec nič. Pri analýze vašich výdavkov zistíte, že každý mesiac miniete približne 100 eur na veci, ktoré nie sú až také nevyhnutné.
Každý z nás má svoje obľúbené oblasti, na ktoré rád míňa peniaze. A všetci sme iní a vidíme hodnotu v trochu odlišných veciach. Niekto si rád kupuje oblečenie, značkové kabelky alebo elektroniku, niekto iný zase knihy, luxusnú kozmetiku alebo jedlá z donášky.
Zjednodušme si to a predpokladajme, že v našom príklade pôjde vždy o oblečenie. Niekedy sú to nové topánky, inokedy košeľa, nohavice a pod. Možno ste tieto veci až tak nepotrebovali, lebo máte plné skrine, ale páčili sa vám a chceli ste si urobiť radosť.
Pri kúpe niečo získame…
Čo ste teda kupovaním oblečenia získali?
- Máte pekné nové topánky / košeľu / nohavice, máte nové možnosti ako sa obliecť.
- Trochu ste sa zabavili pri nákupe a pri vyberaní oblečenia.
- Pri nákupe ste sa potešili – veď oblečenie sa vám páčilo a teraz je už vaše. Možno sa tešíte, ako dobre budete vyzerať a ako vám ich pochvália kolegovia v práci.
- Po nákupe ste trochu šťastnejší ako predtým.
Pri poslednom bode sa oplatí zamyslieť nad tým, o koľko ste šťastnejší, a hlavne na ako dlho? Na niekoľko týždňov? Alebo len niekoľko dní a potom si už na nové oblečenie zvyknete?
Úplný extrém je, že sa z nového oblečenia tešíte len v deň nákupu, doma si ho odložíte aj s cenovkou a nebudete ho nosiť. Potrebovali ste vlastne len ten pocit zvýšeného dopamínu v mozgu, ktorý ste mali keď ste si kupovali vaše nové veci. A ďalšie dni a týždňe si už budete hľadať nové veci na kúpu.
Netvrdím že je to váš prípad, ale takéto nakupovanie bohužiaľ nie je vôbec ojedinelé. Veľakrát človek si chce dobrým pocitom z nakupovania prekryť svoje problémy alebo stresy. V Amerike to dokonca má aj pomenovanie, ktoré sa bežne používa – shopping therapy.
… a niečo stratíme
Pozrime sa ale aj na to, o čo ste pri každomesačnej kúpe oblečenia za 100 eur prišli?
- Vaše peniaze sú nenávratne preč. Navždy. Už ich nikdy neuvidíte.
- Pri nakupovaní ste stratili aj čas. Mohli ste robiť niečo iné – buď niečo iné, čo vás baví, alebo niečo užitočné. Napríklad čítať knihu, učiť sa cudzí jazyk alebo športovať.
- Trochu viac ste zaplnili skriňu. Ak do nej budete pridávať ďalšie veci každý mesiac, budete časom potrebovať novú skriňu. A ak budete pridávať ďalšie skrine do vášho bytu, budete potrebovať aj väčší byt. Alebo budete vyhadzovať staršie oblečenie napriek tomu, že je ešte nositeľné.
- Vzdali ste sa iných možností použitia vašich peňazí. Tie peniaze ste mohli minúť na niečo úplne iné – napríklad ste si za ne mohli kúpiť potraviny, jazykový kurz alebo letnú dovolenku. Alebo ste mohli splatiť malú časť vašej hypotéky a ušetriť na úrokoch.
- Vzdali ste sa budúcich výnosov. Vaše peniaze ste mohli investovať a zarábali by vám ďalšie peniaze.
Konzum je nepriateľ vášho dôchodku
Ak ste už čítali článok o zloženom úročení, možno tušíte, že ten posledný bod je práve váš najväčší náklad. Ak by ste prvých 100 eur jednorazovo investovali do akcií na 30 rokov pri 7% nominálnom zhodnotení, po 30 rokoch by ste z nich mali 811,65 eur. V budúcnosti ste si za to mohli kúpiť oveľa viac oblečenia.
Ak by ste tých 100 eur investovali každý mesiac za rovnakých podmienok (počas 30 rokov, 7% zhodnotenie), našetrili by ste si 122.708,75 eur. Z toho iba 36.000 eur by tvorili vaše úspory a 86.708,75 by bolo zhodnotenie, ktoré pre vás vytvorili vaše úspory. To už sú zaujímavé sumy, ktoré by sa vám pravdepodobne vcelku zišli na dôchodku.
Kúpou 100-eurových “potešení” každý mesiac počas vášho pracovného života sa teda vzdávate desaťtisícov eur ušetrených na dôchodok. Ak na “užívanie si života” míňate mesačne niekoľko stoviek eur, vzávate sa dokonca stoviek tisíc eur na dôchodku. Vaše príjmy na dôchodku pritom budú výrazne nižšie ako počas pracovného života a peniaze budete veľmi potrebovať.
Urobím si radosť… neskôr
Z toho porovnania vyššie by sa zdalo, že oveľa viac sa oplatí peniaze investovať a minúť ich až v budúcnosti. Matematicky by sa oplatilo míňať čo najmenej a investovať čo najviac. Na druhej strane však nemôžeme žiť iba pre budúcnosť a peniaze si musíme trochu užiť už aj dnes. To umenie je potom práve v tom, ako nájsť nejaký limit výdavkov, pri ktorom ste spokojný a zároveň vám niečo zostane aj na investovanie. A ten limit nemôže byť výška vášho platu.
Nejakú časť peňazí si môžete užiť už dnes a časť si užijete v budúcnosti. Šetrenie totiž nie je obetovanie sa a neznamená, že si tie peniaze vôbec neužijete. Šetrením a investovaním si len odkladám peniaze na to, aby ste si ich mohli užiť v budúcnosti. A vďaka zhodoteniu ich budete mať oveľa viac.
Okrem toho každé ušetrené euro vám kúpi trošku slobody:
- Keď budete mať železnú rezervu vo výške 3 až 6-mesačných výdavkov, neohrozí vás strata zamestnania, nejaká dlhšia práceneschopnosť alebo pokazené auto.
- Ak vaše úspory dosiahnu vyššiu sumu – napríklad 12 mesačných výdavkov – môžete si dopriať napríklad pár mesiacov neplateného voľna alebo dať výpoveď bez toho, že by ste mali nové zamestnanie.
- A ak vaše úspory dosiahnu výšku niekoľko ročných výdavkov, môžete investovať už zaujímavé sumy na váš dôchodok, môžete uvažovať o splatení väčšej časti hypotéky alebo o kúpe ďalšej nehnuteľnosti na prenájom. V tomto štádiu je už investovanie nevyhnutné, aby sa váš majetok neznehodnocoval o infláciu.
Ako šetriť peniaze
Pri šetrení máte 3 možnosti:
- Prvá možnosť je, že ste šetrní a aj bez rozpočtu alebo automatizácie vám na konci mesiaca zostáva dostatok peňazí na investovanie. Gratulujem, v tom prípade nasledujúce 2 body môžete preskočiť.
- Pripravíte si rozpočet, ktorý budete dodržiavať. Zanalyzujete si výdavky počas predchádzajúcich mesiacov a zistíte, kde míňate zbytočne veľa. Potom si vyčleníte konkrétny limit na každú kategóriu výdavkov a týchto súm sa potom budete držať. Napríklad si poviete, že na potraviny miniete najviac 150 eur, na zábavu najviac 70 eur atď. Pravdpovediac, je to dosť prácne a pravdepodobne tie limity aj tak nedodržíte, lebo taký je život. Každý mesiac budete mať rôzne neočakávané výdavky, ktoré ste predtým nemali. Na druhej strane, často sa vám bude stávať, že nevyčerpáte váš limit v iných kategóriách.
- Elegantnejšie riešenie je automatizácia šetrenia. Na začiatku si zanalyzujete vaše výdavky (tomu sa tuším nevyhnete :-)) a naplánujete si, že si ušetríte 100 eur každý mesiac. A teraz to najdôležitejšie: na túto sumu si nastavíte trvalý príkaz, aby vám po pripísaní výplaty čo najskôr zmizla z účtu. Hovorí sa tomu aj “Zaplať najprv sebe.” Na tieto peniaze zabudnite, nemôžete ich minúť, patria vášmu budúcemu ja. Dôležité je to čo najviac zautomatizovať a hlavne nenechávať to na koniec mesiaca, lebo dovtedy sa vám vaše peniaze určite minú.
Do čoho investovať svoje úspory
Vaše ušetrené peniaze by mali smerovať niekam, kde k nim budete mať sťažený prístup, aby ste ich náhodou neminuli. Kým ide o sumy do výšky 6-mesačných výdavkov, veľmi nemusíte riešiť výšku úročenia. Toto bude vaša “železná rezerva”, na ktorú môžete siahnuť v prípade neočakávaných výdavkov. (Nemyslím tým neočakávanú akciu na iPhone ;-)) Keďže túto sumu budete chcieť mať kedykoľvek dispozícii, nebudete ju mať nikde dlhodobo viazanú a ani zhodnotenie nebude vysoké. Túto rezervu môžete mať na nejakom sporiacom účte, alebo kľudne aj na separátnom bežnom účte.
Vyššie sumy presahujúce vašu rezervu na 6 mesiacov by ste už mali investovať, aby sa vám zhodnocovali. Aby ste sa správne rozhodli pri investovaní, oplatí sa zamyslieť nad tým, aký bude váš ďalší cieľ s týmito peniazmi a kedy ich budete potrebovať. Budete si ich odkladať na dôchodok? Ak vám do dôchodku zostáva 10 a viac rokov, pravdepodobne ich môžete investovať do akcií. Plánujete si kúpiť svoje prvé bývanie o 5 rokov? Môžete sa poobzerať po nejakých dlhopisových fondoch (dlhopisové ETF, prípadne aj podielových fondoch).
Ďalšou možnosťou je, že tie peniaze nebudete investovať a raz ročne ich použijete na splátku mimoriadnu hypotéky. Keďže sú však úroky na hypotékach dnes veľmi nízke, pravdepodobne viac zarobíte pri investovaní ako prerobíte na úrokoch na hypotéku. Takže táto možnosť má zmysel jedine v prípade, že vám tá hypotéka fakt vadí.
Na záver
Ako vidíte, rozhodovanie o tom, či si nejaké peniaze odložím alebo ich všetky miniem ani nie je o tom, či si peniaze budem užívať alebo nie. Je to viac o tom, či žijem len pre dnešok alebo či myslím aj na budúcnosť. Či si za moje peniaze kúpim trochu slobody vo forme železnej rezervy alebo úspor na dôchodok a či si budem môcť moje peniaze užívať aj v budúcnosti.
