Na základnú školu som začal chodiť ešte pred rokom 1989. Jednou z výhod chodenia do školy bolo, že som začal dostávať nejaké malé vreckové. A väčšinu z tohto vreckového som míňal na úplne zásadnú vec, ktorú potrebuje každé dieťa. Bola to zmrzlina. Presne si pamätám, že zo začiatku zmrzlina stála 1 korunu, ešte československú. Potom prichádzali rôzne zmeny, ktorým som veľmi nerozumel, ale zmrzlina už nikdy nestála 1 korunu. Onedlho stála 1,50 korún, a potom stále viac… Aktuálne stojí zmrzlina mnohonásobne viac, väčšinou medzi 0,50 a 1,50 eur, v korunách by to bolo 15 až 45 korún.  Tomuto javu sa hovorí inflácia – ide o zvyšovanie cien tovarov a služieb.

Slovensko ako samostatná krajina má bohaté skúsenosti s rôzne vysokou infláciou. Hlavne v 90-ych rokoch bola inflácia veľmi vysoká, potom sa ustálila a teraz aj vďaka spoločnej mene je veľmi nízka – v 3 rokoch bola dokonca záporná.

Záporná inflácia – deflácia – je pre ekonómov veľkým strašiakom. Ekonómia sa vtedy môže dostať do bludného kruku, kedy ľudia odkladajú nákupy (nekúpim si gauč, veď o rok bude lacnejší) a preto firmám klesajú tržby, prepúšťajú zamestnancov, tí majú menej peňazí a kupujú si ešte menej tovarov.

Väčšina ekonómov a aj väčšina centrálnych bánk považuje nejakú miernu infláciu za dobrú vec, preto tu inflácia vždy bola a pravdepodobne aj vždy bude. Európska centrálna banka sa v súčasnosti veľmi snaží o zvýšenie inflácie na 2% ročne. Skôr či neskôr sa jej to asi podarí a v najbližších rokoch môžeme aj na Slovensku počítať s  infláciou minimálne v podobnej výške. V skutočnosti ani Európska centrálna banka nevie „nastaviť“ infláciu na presnú úroveň – napríklad ak to prešvihne s tlačením peňazí a s podporovaním ekonomiky nízkymi sadzbami, môže byť inflácia oveľa vyššia.

Ako sa nás týka inflácia?

Inflácia má pre naše financie úplne zásadný vplyv, hlavne v dlhšom časovom období.

Ak máte peniaze na bežnom účte za nulový úrok (alebo aj doma v skrini), inflácia si z nich každý rok odhryzne nejakú malú časť.  Ak máte na účte 1.000 eur, pri 2% inflácii budú mať o rok kúpnu silu už len ako keby ste mali 980 eur. Možno lepšie si to viete predstaviť tak, že dnes si za 1.000 eur kúpite 200 obedov po 5 eurách, o rok si však za rovnakých 1.000 eur budete môcť kúpiť už len 196 obedov, lebo cena obeda stúpne na 5,10. Ďalší rok si kúpite už len 192 obedov, lebo budú stáť už 5,20. Nevyzerá to ako veľký problém, ale pri dostatočne dlhom období prichádza sila zloženého úročenia. O 30 rokov bude obed stáť už 8,88 eur a za vaše úspory si budete vedieť kúpiť už len 112 obedov.

Riešenie je jednoduché: nenechajte vaše peniaze povaľovať sa dlhodobo na bežnom účte. Investujte ich a snažte sa dosiahnuť vyšší výnos, ako je inflácia, ideálne oveľa vyšší. Na to, aby si vaše peniaze zachovali svoju hodnotu pri inflácii 2%, potrebujete získať úrokovú sadzbu 2,47% pred zdanením. Dnes žijeme v období nízkych úrokových sadzieb a ak svoje peniaze budete potrebovať o 1-2 roky, tak bude veľmi ťažké nájsť investíciu s výnosom nad 2,5% ročne. Ale je určite lepšie získať úrok napríklad 1% ročne, ako nezískať vôbec nič. A aj keď úrokmi nepokryjete celú výšku inflácie, za tak krátke obdobie zo svojich peňazí kvôli inflácii nestratíte až tak veľa.

Ak však máte peniaze, ktoré nebudete potrebovať napríklad 4-5 rokov, už si viete vybrať produkty, ktoré vám aj dnes zabezpečia výnosnosť nad 2,5% – napríklad rôzne dlhopisové či zmiešané podielové fondy alebo ETF (exchange traded funds – popíšem ich v jednom z nasledujúcich článkov).

Ak máte pred sebou investičný horizont 10 a viac rokov, môžete začať uvažovať o akciách, resp. o portfóliu, kde budú mať veľký podiel akcie.

Inflácia bude mať zničujúci vplyv na peniaze, ktoré si šetríte na dôchodok. Ak si šetríte v II. pilieri v dlhopisovom fonde, a fond má výnosnosť 1,25% ročne, každý rok zo svojich peňazí stratíte 0,75%. To sa nevolá bezpečná investícia, ale garantovaná strata. Aby ste tomu zabránili, nejakú časť svojich dôchodkových úspor musíte investovať do indexového fondu – v závislosti od vášho veku a v závislosti od vašej tolerancie rizika.

Ak šetríte pre deti, situácia je podobná, ako pri dôchodkoch. Ak sporíte pre deti v konzervatívnych nízko úročených produktoch, nebudete vedieť preniesť dnešnú hodnotu ušetrených peňazí do budúcnosti. Úplne nevhodné je sporenie pre deti pomocou štandardných detských produktov. Napríklad v čase písania tohto článku mala najvyššie úročená vkladná knižka pre deti úrok 0,55% ročne. Po odpočítaní dane z príjmu takýto úrok nepokryje ani štvrtinu inflácie. Investičné životné poistenie pre deti je ešte horšie riešenie – nielenže si uzatvoríte poistenie, ktoré dieťa vôbec nepotrebuje, ale ešte aj sporíte v produkte s vysokými poplatkami. Ak vaše dieťa nebude peniaze potrebovať ešte 10 a viac rokov, mali by ste ich investovať do akcií. Buď cez podielové fondy, alebo ešte lepšie, otvorte mu účet u brokera a investujte do akcií cez ETF.

Inflácia má dopad aj na vašu mzdu. Ak vám ju zamestnávateľ nezvyšuje, vďaka inflácii si za zarobené peniaze môžete kúpiť vždy trochu menej. Od zamestnávateľa by bolo fér každý rok vám zvyšovať mzdu minimálne o infláciu, keďže aj zamestnávateľ si pravdepodobne o infláciu zvýši cenu svojich tovarov a služieb. Ak je vaša mzda rovnaká už niekoľko rokov, je čas porozprávať sa so svojím šéfom.

Sú však aj prípady, kedy je inflácia pre vás dobrá. Ide o prípady ak ste dlžníci – napríklad ak máte nehnuteľnosť kúpenú na hypotéku. Vďaka inflácii „hodnota“ vášho dlhu časom klesá. Možno ľahšie na pochopenie je prirovnanie výšky hypotéky k vašim príjmom – ak váš váš zamestnávateľ bude zvyšovať vašu mzdu o infláciu, vaša hypotéka bude v porovnaní s vašou mzdou stále z roka na rok nižšia. Okrem toho je pravdepodobné, že hodnota vašej nehnuteľnosti sa bude zvyšovať spolu s infláciou, čo zvýši hodnotu vášho majetku. Na jednej strane teda bude klesať „hodnota“ vašej hypotéky, na druhej strane bude rásť hodnota vašej nehnuteľnosti.

Skúste sa zamyslieť nad tým, aký má inflácia dopad na vaše peniaze. Vedeli by ste nejakú časť z vašich peňazí investovať na dlhšiu dobu a dosiahnuť vyšší výnos? Máte nejakú časť svojich peňazí v akciách? Máte peniaze v 2. pilieri investované v správnom fonde? Ak sporíte pre deti, kam ukladáte tieto peniaze?