Predtým ako budem pokračovať v článkoch na tému investovania by bolo možno fajn povedať si, čo sú všetky tie investičné nástroje, o ktorých sa budeme rozprávať. Predpokladám, že tieto články budú čítať aj ľudia, ktorí nie sú ekonómovia alebo nemajú skúsenosti s investovaním, tak by bolo fajn v rýchlosti si prejsť nejaké základy.
Ak by som chcel, aby ste tento článok okamžite zatvorili, tak sem dám presné definície z učebnice. Keďže však chcem, aby ste čítali ďalej, skúsim všetko popísať vlastnými slovami. Bude to určite menej presné, ale snáď viac zrozumiteľné.
Čo sú akcie?
Ak vlastníte verejne obchodovanú akciu, vlastníte nejaký podiel v akciovej spoločnosti. Väčšinou ide o veľmi maličký podiel. Napriklad vlastníte zopár akcií Google (v skutočnosti sa obchoduje jej holdingová spoločnosť Alphabet Inc., pričom Google Inc. je najväčšou spoločnosťou holdingu). Znamená to, vlastníte nejakú maličkú časť ich majetku, v ktorom sú budovy, zariadenie, servery, patenty a veľa ďalších vecí. Všetci z jej takmer 100.000 zamestnancov vrátane manažérov a najväčších šéfov makajú aj na vás. Každý deň zlepšujú svoje služby, vymýšľajú nové produkty, robia výskum v oblasti umelej inteligencie a robotiky, získavajú nových zákazníkov na reklamu, investujú do iných spoločností atď. Všetko pre to, aby ďalej rástli a aby boli ešte ziskovejší. A vy z tej celej mašinérie vlastníte nejaký podiel. Toto je veľmi dôležité si uvedomiť. Ak si kúpite akcie Google, nekúpite si nejaké blikajúce čísielko na led paneli na burze alebo na Yahoo finance. Kupujete si malý kúsok obrovskej a úspešnej firmy.
Ako spoluvlastník tejto firmy máte nárok na podiel na zisku. Akciové spoločnosti svoj zisk buď rozdeľujú medzi svojich akcionárov vo forme dividend, alebo si ho ponechajú vo firme na ďalší rozvoj a investície. Väčšinou je to kombinácia obidvoch možností, t.j. časť zisku vyplatia akcionárom a časť nechajú vo firme. Ako akcionár dostanete svoj podiel na dividendách – napríklad každý štvrťrok vám pripíšu na účet nejakú malú sumu. Lenže aj tá časť, ktorá zostane vo firme, je sčasti vaša. Nepristane vám síce na účte, ale tie peniaze zostanú vo firme, v ktorej máte svoj podiel.
Čo sú akciové indexy?
Ak sa už-už chystáte kúpiť akcie Google, tak ešte chvíľu vydržte. Existuje aj oveľa lepší a bezpečnejší spôsob investovania do akcií ako investovať do nejakej konkrétnej akcie. Na tomto blogu budeme väčšinou hovoriť o kúpe nejakého malého podielu akcií v akciovom indexe a nie o kúpe akcií konkrétnej spoločnosti. Čo je akciový index? Ide o hypotetické portfólio akcií zostavené podľa nejakého kritéria. Napríklad index S&P500 zahŕňa akcie približne 500 spoločností, ktoré patria medzi najväčšie v USA. Možno ešte známejším indexom je Dow Jones Industrial Average, v ktorom je iba 30 spomedzi najväčších akciových spoločností.
Do akciových indexov neviete investovať priamo. Našťastie však existujú fondy, ktoré presne kopírujú index. To znamená, že majú nakúpené akcie presne v tom zložení a v takom pomere, ako sú zastúpené v akciovom indexe. Sú to ETF alebo exchange traded funds (voľný preklad: fondy obchodované na burze).
Čo sú ETF?
Ak poznáte podielové fondy, ľahko pochopíte aj to, čo sú ETF. Podielové fondy boli vytvorené na to, aby aj malí investori mohli investovať napríklad do dlhopisov alebo akcií s veľkou menovitou hodnotou a aby mohli svoju investíciu ešte k tomu aj diverzifikovať. Správcovská spoločnosť, ktorá podielový fond spravuje, vydá podielové listy, tieto predá investorom a získané peniaze potom investuje do cenných papierov podľa investičnej politiky fondu. Jej cieľom je dosiahnuť čo najväčší výnos pri dodržaní nejakej vopred stanovenej rizikovosti fondu. A za túto svoju činnosť si správcovská spoločnosť účtuje rôzne poplatky.
Najväčšou výhodou podielových fondov je teda to, že môžete investovať aj veľmi malú sumu (do niektorých podielových fondov môžete investovať už aj 1 euro) a za svoje peniaze dostanete nejaký malý podiel na všetkých cenných papieroch, ktoré sú v majetku fondu.
Vráťme sa teraz k našim ETF. ETF fungujú podobne ako podielové fondy – ich kúpou získate podiel na všetkých cenných papieroch, do ktorých ETF investuje. Oproti podielovým fondom je tu však niekoľko rozdielov.
Rozdiely medzi podielovými fondmi a ETF
ETF, ako vyplýva z názvu (exchange traded funds) sú obchodované na burze. Ak si chcete kúpiť podiely v podielovom fonde, kúpite si ich napríklad na pobočke banky. Ak si však chcete kúpiť ETF, cez vášho brokera si ich kúpite na burze od niekoho iného, kto ich predáva. Pri tých ETF, o ktorých budeme hovoriť, je na burze veľká likvidita. To znamená, že vždy nájdete veľké množstvo kupujúcich, ktorí z nejakého dôvodu chcú ETF kúpiť a tiež nájdete veľmi veľa predávajúcich, ktorí tiež z nejakého iného dôvodu chcú ETF predať.
Keďže ETF sú obchodované na burze, ich cena v rámci dňa kolíše podľa aktuálneho dopytu a ponuky. Poobede môže byť cena úplne iná ako ráno. Pri podielových fondoch je vypočítaná iba 1 cena na konci obchodného dňa a túto cenu sa dozviete obvykle až o 2 pracovné dni. Keď teda investujete do podielového fondu, ani neviete, za akú cenu kupujete podiely. Toto však nie je až taká nevýhoda, lebo aspoň sa nesnažíte o načasovanie kúpy a nepodliehate zbytočne emóciám.
Rozdiely sú aj v minimálnej výške prvej investície. Pri podielových fondoch je to stanovené správcovskou spoločnosťou a môže ísť o rôzne sumy v závislosti od konkrétneho fondu – od 1 eura až po 4.500 eur. Oproti tomu minimálna výška investície do ETF je daná hodnotou 1 akcie (kusu) ETF. Ak je aktuálna cena ETF 50 eur a vy si kúpite 1 akciu ETF, minimálna investícia je 50 eur.
Ďalší dôležitý rozdiel medzi ETF a podielovým fondom sú náklady. S investovaním do podielových fondov sú spojené niekoľkonásobne vyššie poplatky ako s investovaním do ETF. Ide väčšinou o vstupný poplatok, poplatok za správu a depozitára a niektoré fondy majú aj výstupný poplatok. Tieto platíte správcovskej spoločnosti a slúžia na pokrytie nákladov na predaj (na zamestnancov na pobočkách bánk alebo finančných sprostredkovateľov) a na zamestnancov správcovskej spoločnosti (portfólio manažér, reporting, účtovníctvo, atď.). V súčasnosti napríklad priemerné poplatky v akciových fondoch predávaných v SR sú takéto:
- vstupný poplatok: 3,87% z investovanej sumy
- poplatok za správu a depozitára: 1,59% ročne z hodnoty investície
- výstupný poplatok: tu nemá zmysel počítať priemer, keďže väčšina fondov tento poplatok nemá. Ak ho majú, väčšinou je to 3-5% a nahrádza to vstupný poplatok, ktorý tieto fondy väčšinou nemajú.
ETF majú tiež poplatok za správu, ale je rádovo nižší ako podielové fondy – obvykle sa hýbe od 0,07% do 0,30% ročne. Okrem tohto poplatku platíte iba za samotnú realizáciu obchodu vášmu brokerovi. Táto cena býva stanovená rôzne, môže ísť o pevnú sumu alebo o percento z obchodu. Orientačne to však býva zopár eur
Poplatkom pri podielových fondoch a pri ETF sa ešte budem venovať v inom článku, poďme preto teraz ďalej.
Čo je online broker?
Ak chcete investovať do ETF, musíte mať nejaký prístup na burzu. Voľakedy dávno ten prístup znamenal, že ste museli kontaktovať nejakú firmu alebo banku, ktorá mala svojho obchodníka na burze (to boli tí vystresovaní páni v obleku, ktorí držali pokrčené papiere a stále niečo vrieskali) a tento obchodník akcie pre vás kúpil. Dnes sa však deje všetko digitálne a na burzu môžete mať prístup cez online brokerov aj vy z vašej obývačky. Vaše pokyny niečo kúpiť sa prenesú zo softvéra na vašom počítači alebo mobile cez brokera na burzu a vaše investovanie môže byť vybavené v rámci pár minút alebo sekúnd.
Otvoriť si účet u online brokera nie je nič zložité – sú s tým spojené nejaké vyplňovačky a papierovačky, ale dá sa to prežiť – prirovnal by som to k otvoreniu účtu v banke. Takisto potom samotné zadávanie pokynu na kúpu nie je ťažké, keď sa trochu zoznámite s obchodnou platformou (softvérom) brokera. Ak sa viete naučiť ovládať nové internetové bankovníctvo a urobiť v ňom prevod, určite zvládnete aj nalogovať sa do softvéru brokera a urobiť obchod.
Čo sú dlhopisy?
Aby sme mali kompletný článok o nástrojoch, ktoré môžeme využívať na investovanie, musíme spomenúť aj dlhopisy. Ak investujete do dlhopisu, poskytujete niekomu úver. Ak dlhopis vydal štát, požičiavate peniaze štátu. Ak ho vydala nejaká firma, tak úverujete túto firmu. Za požičané peniaze získavate nárok na nejaký kupón (to je len iný názov pre úroky pri dlhopisoch) a k dátumu splatnosti sa emitent dlhopisu (ten, kto ho vydal) zaväzuje vám požičanú sumu vrátiť.
Rizikovosť dlhopisov závisí hlavne od toho, kto ich vydal. Štátne dlhopisy boli donedávna všeobecne považované za bezrizikové, ale nie je to vôbec tak. Ich bezpečnosť opäť závisí od toho, ktorý štát ich vydal. Napríklad nemecké štátne dlhopisy sú veľmi bezpečné, na druhej strane grécke štátne dlhopisy sú o dosť menej bezpečné (počas dlhovej krízy v roku 2012 niektorí investori prišli o časť svojich peňazí investovaných do gréckych dlhopisov). Venezuelské štátne dlhopisy nie sú vôbec bezpečené, keďže ide o kolabujúcu ekonomiku. Podobné je to s firmami – niektoré sú veľmi bezpečné, iné menej alebo vôbec. Našťastie nepotrebujeme vedieť, ako posudzovať bezpečnosť dlhopisov, keďže aj do dlhopisov vieme investovať prostredníctvom ETF. Vieme nájsť ETF, ktoré investuje do bonitných dlhopisov a získať tak všetky výhody investovania cez ETF (diverzifikácia, možnosť investovať nižšie sumy, nízke náklady).
Dôležité je ešte si uvedomiť, že dlhopisy nie sú alternatívou termínovaného vkladu – ide o úplne odlišný finančný nástroj. Termínované vklady môže prijímať iba banka, sú veľmi bezpečné a za vašu investíciu ručí štát prostredníctvom Fondu ochrany vkladov. Dlhopisy vydávajú štáty, firmy alebo mestá a ich bezpečnosť závisí od kvality emitenta. Investície do dlhopisov nie sú chránené Fondom na ochranu vkladov.